Ľubomír Belák
Politika Vážený pán premiér Matovič, nezvolávajte demonštráciu na 17. novembra!
„Dňa 17. novembra, Hodžovo námestie, pred prezidentským palácom, o 16. hod.“ sa nesie správa sociálnymi sieťami, sms-kami.
hudobník, textár, televízny producent, publicista a občiansky aktivista (výzvy Sme tu ešte my a Otvorený list politickým stranám) Zoznam autorových rubrík: politika, kultúra, médiá, Nezaradené, Súkromné
„Dňa 17. novembra, Hodžovo námestie, pred prezidentským palácom, o 16. hod.“ sa nesie správa sociálnymi sieťami, sms-kami.
Zdá sa vám toto tvrdenie čudné? Aj mne. Buď niečo chcem, alebo nechcem. Ale musieť chcieť je pre mňa skôr oxymoron, ako logický výraz.
Bolo to koncom júla, keď ma situácia na Slovensku, presnejšie medzi divadelníkmi, muzikantami, tanečníkmi a ostatnými, ktorí sa venujú umeleckej práci, prinútila požiadať ministerku kultúry o osobné stretnutie.
Priznám sa, napriek mojej averzii voči politikom, ktorí reprezentujú mafiánov, podvodníkov a hulvátov, bolo mi Vás ľúto.
Viem, že vašim súčasným krédom je poučka „Účel svätí prostriedky“. Nie ste prvý a určite ani posledný, komu vyhovuje správanie hodné Solipistu. Čo, alebo kto to je?
Dni vášho vládnutia sú naplnené starostlivosťou o nás, občanov Slovenskej republiky. Pripomínam to preto, aby ste si uvedomili, že ide o Slovensko, ktoré je v Európe a píše sa rok 2020.
Vážený pán premiér, priznám sa, nebol som váš volič, ani volič Smeru či Kotlebovcov. Napriek tomu som s pokorou prijal, že vám občania Slovenska dali svoj hlas. Hovorí sa „Hlas ľudu, hlas Boží.“ Na tom nič nezmením.
Vzbura davov od José Ortega y Gasset (1930), jedno z kľúčových diel, v ktorom španielsky mysliteľ analyzoval „davového človeka“, vzniklo v čase, keď sa Coca-cola začala predávať v sklenených fľašiach,
Rozpálené Slovensko pomaly pripomína rímske Koloseum s gladiátorskými hrami. Ruleta, ktorú rozkrútili politici sa už nedá nazývať politickou súťažou. Obeťou a zároveň rukojemníkom ich krutých hier je verejnosť.
Prešla jar, leto ubehlo ako povodeň a ani sme sa nenazdali, je tu Nežná revolúcia. Presnejšie akési oslavy výročia udalostí z roku 1989.
Na Slovensku je to tak. Toto, dnes už démonizované vyjadrenie má určite silnú výpovednú hodnotu. Pokiaľ vo väčšine krajín sveta je to takto, tak na Slovensku je to takto. Logické, nie?
Keď začiatkom dvadsiateho storočia Henri Poincaré skúmal pohyb troch telies netušil, že o sto rokov jeho objav neperiodicity pohybu vytvorí základ teórie chaosu, tak vďačnej charakteristike dnešných dní.
Michal Havran ml., protestant, vek 44 rokov. Marián Kuffa, katolík, vek 56 rokov. Dvaja teológovia, ktorí rozhýbali v posledných týždňoch Slovensko. Je to začiatok, alebo pokračovanie delenia spoločnosti na bie
Dnes už pamätné májové vystúpenie nášho slovenského prezidenta sa nieslo v duchu vyznania (citát)„že budem premýšľať, ako najlepšie využiť autoritu a dôveru veľkej časti verejnosti.“ Otázkou je, čo robil doteraz?
Čo je to za absurdné tvrdenie? Poviete si po prečítaní titulku blogu. Máte pravdu. V týchto dňoch sme účastníkmi absurdného divadla, ktoré zinscenovali dramatici politického neba.
Schizofrénia ľudstva, ktorá zaplnila námestia, kaviarne, sociálne siete, parlamenty, ale aj rodiny sa ako vírus šíri po svete. Čo vyvolalo túto vzburu Svetového ducha?
Je 26. marca 2018. V Národnej rade prijíma predseda Národnej rady SR dvoch mladých ľudí a pozýva ich na rozhovor. Volajú sa Adam Bajo a Dávid Straka.
Máme tu marcové udalosti, až príliš podobné tým februárovým v roku 1948. To, že vtedy mali prsty v „puči“ komunisti, neznamená, že takýto spôsob boja o moc patrí len marxistom-leninistom.
V Darwinovej teórii O pôvode druhov sa objavuje STRACH ako motivácia živočícha na reakciu, čin, ktorý má neraz charakter nezmyselného konania. Naopak „Skrotiť strach je začiatkom múdrosti“. To sú slová amerického filozofa Emersona
Sedím pri počítači, googlujem....a nie je mi dobre. Na rozdiel od Jakubiskovho filmu „Sedím na konári a je mi dobre“, ktorý bol plný smutnokrásneho optimizmu, posedenie pri monitore mi začína naháňať zimomriavky.