Neďaleko, do Neba za Mariánom Geišbergom

Autor: Ľubomír Belák | 11.11.2018 o 16:28 | (upravené 15.11.2018 o 16:55) Karma článku: 2,74 | Prečítané:  1056x

Marián Geišberg, muž so smutnými očami, ale s večným úsmevom v duši. Tak si ho budem pamätať, pokiaľ sa k tomu Nebu, kam odletel, nepriblížim aj ja.

Mnohí budú určite na neho spomínať ako na vynikajúceho herca, divadelného básnika, ktorého každé slovo na scéne ukrývalo niečo záhadné.

Moje spomienky sú osobné. A takými aj zastanú. Obaja sme hrali na gitare. On spieval svoje piesne a ja zas svoje. Nemali sme spoločný repertoár a tak je to dobre. Vlastne sme si tak nemali ako konkurovať. Živo si pripomínam koniec augusta v Hronskej Dúbrave u nášho priateľa Romana Vykysalého. Len sme tak sedeli a mlčali. To mlčanie však nebolo naplnené tichom. Nepočuteľný hluk sa šíril z našich myšlienok. Ale tak to malo byť. Hlasné ticho. Potom zobral do rúk gitaru a nenápadne začal brnkať na strunách. Tak to bolo dobre.

S jeho hudbou, ale aj s jeho synom som sa stretával na Kremnických gagoch. Boli to roky so Stanom Radičom, výborným chlapom. Ten sa do toho Neba vybral skôr. Asi sa Bohvieako na tejto Zemi necítil a šiel si zavtipkovať do oblakov. Už tam bol aj Maroš Kochanský so svojim širokým úsmevom a harmonikou prevesenou cez plece. Vždy v pohotovosti. Čo ak bude treba zahrať, keby niekto znenazdajky prišiel. Dnes to bol Marián. Určite si vzal so sebou gitaru. Neďaleko, do Neba. Tam si môže ďalej spievať svoje pesničky.

Marián Geišberg básnik? Pre mňa bol väčším básnikom ako hercom. Miloval svoje metafory a s privretými očami ich vplietal do svojich piesní. Bola to náruživosť, akési preteky so slovami. Nebol to strach, že by mu ušli. Bola to vášeň poľovníka, ktorý je hrdý na svoj úlovok. Preto som sa potešil, keď prijal moje pozvanie do Tatranskej Polianky na stretnutie mladých básnikov. Wolkrova Polianka bola presne tým miestom, kam sa Marián dokonale hodil. On, jeho privreté oči, hon na slová a v ruke gitara a mladí poeti a poetky, ktorí ho hltali očami a ušami. Bol tam v tandeme so svojim synom. Je zlé, že sa na nás vykašľal, je dobré, že nám tu nechal svojich synov. Budú ho naďalej pripomínať. Básnika, ktorý mal Neďaleko do Neba.

10.11.2018

Ľubo Belák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.


Už ste čítali?