Ako sa robí „prevrat“ na Slovensku

Autor: Ľubomír Belák | 8.3.2018 o 17:10 | (upravené 13.3.2018 o 14:46) Karma článku: 10,20 | Prečítané:  9849x

Máme tu marcové udalosti, až príliš podobné tým februárovým v roku 1948. To, že vtedy mali prsty v „puči“ komunisti, neznamená, že takýto spôsob boja o moc patrí len marxistom-leninistom.

V dnešnom svete väčšina politických nálepiek je len pokrytecké prekrytie skupinových záujmov milionárov, mafiánov, bláznov a podvodníkov. Len malá hŕstka politikov sa správa kompetentne s plným vedomím, že politika nie je o moci, aj keď bez nej to nejde, ale o riadení spoločnosti, ktorá má jediný záujem, žiť v bezpečnom a prosperujúcom štáte. Preto je namieste pripomenúť „rozprávku“ Georga Orwella Zvieracia farma. Spolu s románom 1984 sú aktuálnymi dielami a večnou témou nielen u nás, ale aj v ostatnom civilizovanom svete. Stačí si zabehnúť do Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, kde majú v repertoári satirickú drámu Farmu zvierat. Dozvedeli by ste sa, že svine zostanú sviňami, sliepky sliepkami a vlci, vlkmi. Len ich úlohy sa v spoločenstve menia podľa charakterových vlastností toho-ktorého zvieraťa.

V piatok 9. marca sa reinkarnuje rok 1948, len „zvieratá v slovenskej farme si vymenili masky“.  Kohúti sa stali sviňami, opice koňmi a kravy somármi. Daňový podvodník, post pubertálny mafián, vládny deštruktor a ľavicový extrémista, Sherlock Holmes z OĽANO, iniciovali demonštrácie za radikálnu zmenu v štáte. Demokratické voľby a parlament im nestačia. Koho si zavolali? Deti zo škôl, vysokoškolákov a pár sympatizantov. Dokonca vysoké školy dali deťom prázdniny, aby sa nič netušiace mohli tohto „verejného“ divadla zúčastniť. Dospelí musia pracovať. Ak to niekto nazýva povstaním ľudu proti totalite moci, potom sa musíme poobzerať okolo seba, aby sme zistili s kým a kde žijeme. Sme členmi Európskej únie, hospodárska situácia sa radikálne mení k lepšiemu a máme problémy nájsť ľudí, ktorí by chceli pracovať. Iste, popri tom sa kšeftuje so štátom, ale korupcia bola a bude súčasťou demokracie. Je to jašter so sto hlavami a tisíckou chvostov. Žiadna revolúcia, ani prevrat ju neodstráni. Zatiaľ som nepočul o krajine, kde by si s ňou vedeli poradiť. Potom, čo je dôvodom na tento zúrivý rev časti opozície? Dokonca takej, v ktorej fungujú tí, ktorí mali šancu pár rokov na Slovensku vládnuť aj s množstvom politických a korupčných káuz. Vtedajší predseda NR SR, šéf strany SAS (SOS?) Richard Sulík šarmantným gestom zrušil celú Radičovej vládu. V súčasnosti mu asi poberanie kráľovského platu v Európskom parlamente nestačí. Chce viac, kráľovskú korunu na hlave, a kráľovské množstvo eur vo vrecku. Už si zvyká na kráľovské kreslo. Podobne sa rozhliadajú aj ďalší. K tomu im Boh pomáhaj !(?). Žiaľ nepotrebujú Boha, stačí im MRIEŽKA (grid) finančnej skupiny ESET a filantropický balík dolárov od Nadácie otvorenej spoločnosti. Ak k tomu prirátame Nadáciu zastavme korupciu, Via Iuris, Denník N, strany Progresívne Slovensko, SPOLU - občianska demokracia a preslávený podnikateľ a podvodník prezident Kiska, tak máme obraz o tom, komu to prospeje. Nie sú to amatéri. Na spoluprácu si povolali mladých, šikovných ľudí. Za peniaze si možno kúpiť nielen mozgy, ale aj charakter. Vzhľadom na piatkové demonštrácie však musíme tento súčet doplniť o pár ďalších mien a informácií. Nie sú to hoaxy ani fejky. Medzi organizátormi piatkových demonštrácií sa objavujú mená, ktoré dopĺňajú MRIEŽKU ESET. Jednou je aktivistka nadácie Živica, ktorá je pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Kisku a spolufinancovaná spoločnosťou ESET. Ani ďalšia organizátorka nie je amatérka. V minulosti pracovala v Emerson Electric, Co., korporácii, ktorej začiatky siahajú až do čias občianskej vojny v USA. Počas 2. svetovej vojny patrila medzi dominantných producentov zbraní. Sú to len informácie, ktoré by boli  nepodstatné, keby nešlo o prebiehajúci pokus o „prevrat“ na Slovensku. Pani Nicholsonová to aspoň vo svojom vyjadrení jasne zadefinovala. Možno by stálo za to vykríknuť „Zastavte Nicholsonovú, nevie, čo robí!“

Hádam je namieste pristaviť sa pri „nezištnej“ pomoci filantropa(?) Georga Sorosa, ktorého meno sa s počudovaním na internete skloňuje s úsmeškami a vtipmi. Na Change.org, serveri, kde sa zverejňujú výzvy, sa objavila stále živá výzva BAN GEORGE SOROS FROM THE UNITED STATES OF AMERICA, ktorú v USA zorganizovala Vanessa Feltner. V preambule výzvy sa píše: „Žiadame vás (prezidenta Trumpa), aby ste zakázali Georgovi Sorosovi a všetkým jeho rodinným príslušníkom v našej krajine podnikať, ako aj prispievať na činnosť politikom alebo ich nadáciám, s tým, aby ovplyvňovali a manipulovali s našimi korupčnými politikmi. Žiadame vás, aby ste tak urobili pre zločinné obchodovanie Georga Sorosa, rodinných príslušníkov, či spoločností, ktoré pokračujú vo svojej agende proti Amerike.“ Opäť by na tom nič nebolo, keby túto petíciu doteraz nepodpísalo takmer 25 tisíc Američanov. Termín filantropia je podľa slovnik.sk „ľudomilnosť, jeden z prostriedkov buržoázie, slúžiaci na maskovanie vykorisťovania a zároveň na oklamanie a odvádzanie vykorisťovaných od boja za triedne záujmy“. Soros ním žiaľ nie je. George Soros je medzinárodne vnímaný bezcharakterný špekulant a politický demolátor, ktorý vybudoval celosvetovú sieť nezávislých nadácií a spoločností, ktoré fungujú podobne ako Al-Káida, ako samostatné bunky. Stačí, že bunky akceptujú a oživujú maoistické učenie Otvorenej spoločnosti. Sú v pravý čas na pravom mieste. Spomínam to len preto, aby náhodou niekto neoznačoval Sorosa za podporovateľa liberálnej politiky, s ktorou nemá nič spoločné. To, že sa mu na Slovensku darí, dosvedčil vo svojom vyjadrení aj Martin Šimečka.

Marcové udalosti 2018 majú však aj svoju druhú tvár. Strana Smer a jej koaliční partneri zaspali na vavrínoch svojich kšeftov s presvedčením, že sa nemajú čoho obávať. Neriešenie politickej zodpovednosti je neospravedlniteľný fakt, ktorý doviedol slovenskú spoločnosť do dnešnej krízy. Aj napriek pokusom o „prevrat“ spomínaných skupín, je kríza odrazom nafúkanosti, nemorálnosti a bohorovnosti vládnucich politikov. Čo robil Smer doteraz, aby už v zárodkoch eliminoval situáciu, ktorá vyústila na námestiach? Nič. Nestačí sa chváliť. Politická práca je aj o zodpovednosti za svoje činy. Patrí k tomu aj hľadanie možnosti spolupráce s opozíciu, ktorá je súčasťou politickej scény. A na to doplatili. Dnes vidíme smerákov, ako v šíku vysedávajú pred kamerami a vyjadrujú sa k akýmkoľvek otázkam „nezávislých“ novinárov. Kde sú spoluzodpovední koaliční parteri?

Čo robiť? Leninov pamflet z roku 1901, titul diela, ktorý si známy ruský „pučista“ požičal od Nikolaja Gavriloviča Černiševského, ruského intelektuála, je názornou ukážkou teórie marcových dní 2018 na Slovensku. Ani jedného nemáme, ale otázka visí vo vzduchu.  Určite Slovensko potrebuje novú politickú silu, ktorá nie je zaťažená spomenutými vzťahmi, chybami, ale najmä nemorálnosťou riadenia štátu. Toho sa asi nedočkáme. Tak si aspoň želajme, aby nás politici, novinári a kšeftári nevodili za nos a nehrali divadlo o morálke a cti. Na to treba iných hercov a iný typ drámy.

Ľubo Belák
8.3.2018

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Vietnamské bistrá u nás nie sú vietnamské

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?