Niektoré neprežijú ani svoj vlastný záver rozprávania, len jeden sa neustále vracia už takmer 2000 rokov. Je to príbeh o Ježišovi z Nazaretu. Bola to najmä kresťanská tradícia, ktorá nám uchovala jeho odkaz až podnes. V smutnom príbehu sa odvíjajú udalosti posledných rokov života nezvyčajnej osobnosti. Po stáročia mu pripisovali niečo, čím sa nemohol pochváliť nikto, ani proroci a svätí. Boží syn. O Bohu možno pochybovať, dokonca ho ignorovať alebo nenávidieť. O Ježišovi sa to nedá. To, čo sa dostalo do literatúry v podobe biblických príbehov, nemohlo vzniknúť ako fantazijná rozprávka, alebo sci-fi román. Je v ňom až priveľa pravdy a poznania na to, aby si to mohol niekto len tak vymyslieť. Dokonca aj zázraky, ktoré ho počas jeho života sprevádzali, sú skôr metaforou milosrdenstva a pokory, ako šibnutie čarovným prútikom. Tak, ako to už v dobrých príbehoch býva, dôležitá je základná myšlienka, posolstvo, ktoré chytí čitateľa, poslucháča, alebo diváka. V Ježišovom príbehu je to Láska. Nie tá, ktorá sa odohráva v posteli, ale tá, ktorej je na svete absolútny nedostatok. Láska k blížnemu, láska ku Svetu, ktorý sme dostali do daru, pre nás nepochopiteľná láska k zlu a nepriateľom. Je najúčinnejšou zbraňou a riešením konfliktov. Ježišov odkaz sme doteraz neprijali, dokonca mu väčšina ľudstva ani neverí. Aj napriek nepredstieranej viere v Boha, Syna a Ducha svätého. Naopak, ak sa dostaneme do problémov, tých svetských, ľudských, tak horekujeme na tých na nebesiach a žiadame o pomoc. Keď neprichádza, na vine sú všetci svätí, aj s Bohom. Napriek tomu si sadáme k vianočnému stolu a slávime narodenie Ježiša, ktorý z presvedčenia a vo viere v dobro obetoval vlastný život. Bolo to hrdinstvo? Lacný teatrálny trik? Divadlo s dobrým koncom, keď jeho učeníci zistili, že vstal z mŕtvych? Žiaľ, skôr našťastie to nebol scenár úspešného amerického trháku. Ježiš zomiera a v túžbach ľudí neustále ožíva s nádejou na lepší život. Ak nie na Zemi, tak niekde, odkiaľ sa doteraz žiaden svedok späť nevrátil. Človeka z Nazaretu, božieho syna na kríž podľa svedectva apoštolov hnalo presvedčenie o zmene života už tu na tomto svete. Dokonca sformuloval spôsob, ako to dosiahnuť. Viera v ľudské dobro ho priviedla na Golgotu.
Stálo to zato? Poučil sa niekto z jeho príbehu? Napĺňa sa odkaz jeho učenia o Láske? Rád by som si na záver nechal happy end o náprave ľudstva, veriacich, ale aj neveriacich. Kresťanov, židov, moslimov, šintoistov, ateistov, socialistov, kapitalistov....... Človek sa nezmenil. Aj napriek pokroku v poznaní, vo vlastnej podstate sa neposunul ani o centimeter z Kristovho kríža. Svet, v ktorom sa odvíja príbeh ľudstva je stále viac nepriateľský, znečistený, arogantný, krutý, nenávistný a chamtivý. Ale najmä ten svet s malým „s“, ktorému hovoríme spoločenský, sa stále viac vzďaľuje od vlastností toho veľkého, ozajstného Sveta s veľkým „S“, o ktorom hovoril aj Ježiš. O svete, kde panuje harmónia, poriadok, nemeniace sa zákony. Aj v jeho učení je však podmienka. Začať sa k sebe a k Svetu správať pokorne, milosrdne a s Láskou. Tak, ako by to dokázal len Dobrý človek. Zatiaľ sa taký na Zemi objavil len jeden. Aj toho radšej ukrižovali.
V Bratislave, 25. decembra 2017
Ľubo Belák
