Ten, čo menil bigbít na hudbu

Autor: Ľubomír Belák | 9.8.2017 o 21:43 | Karma článku: 7,14 | Prečítané:  908x

Kedysi dávno jeden menil vodu na víno. Iní nemajú čo vymeniť, tak si len tak berú. Len málo ľudí vedelo meniť bigbít na hudbu. Takouto schopnosťou vládol Marián Varga.

Spoznali sme sa ešte začiatkom šesťdesiatych rokov, kedy sme sa stretli na parenisku slovenského bigbítu. Tiene, The Buttons, Matadors, The Beatmen, Jolana, či môj The Players s Jožkom Barinom. Ani neviem, ako sme sa zoznámili, ale hneď na druhý deň sme zakladali novú bigbítovú skupinu. Už vtedy mal pohľad generátora s veľkými očami a telo vyschnutej pšenice. Naša skupina vydržala spolu týždeň. Boli tu Prúdy a Marián na pár mesiacov zakotvil v prístave Paľa Hammela.

Neskôr tých spoločných stretnutí bolo viac. Či už pri hudbe, keď som dramaturgoval v Československej televízii, alebo v tandeme Varga – Belák na koncertnom turné po Slovensku, kde Marián zápasil na pódiu kultúrnych domov s miestnymi piánami a ja za mixážnym pultom. Vtedy som naozaj pocítil slobodu, ktorú mi Marián ponúkal pri jazde na jeho hudbe.

Boli sme susedia. Podjavorinskú a Koziu spájal jeden uličný roh. Marián, aj pre svoju známu nepraktičnosť, občas u nás zazvonil a poprosil ma o výpomoc. Pokazená predlžovačka, vypálená lampa, alebo Hammond organ v oprave.

Vlastne aj prvý Hammond organ, na ktorom Marián s takou vášňou zahral svoj Haydnov koncert, som priviezol z Rakúska ja. Vlastne som ho prepašoval a vyložil vo Véčku, vysokoškolskom klube, kde sme sa všetci, čo mali vtedy ruky a nohy namočené v hudbe, stretávali.

Všetko zostalo len v spomienkach, roky, týždne a dni nás odpojili ako vodu v delte rieky. Naposledy sme sa stretli na Novej scéne. Zaznela tam hudba z Cirána z predmestia. Netušil som, že Marián dýcha z posledných síl. Dokonca aj Kamil Peteraj ma presviedčal, že to už s ním bolo aj horšie. Uľavilo sa mi, žiaľ len na chvíľu.

Marián Varga dofajčil svoju poslednú cigaru, vypočul si svoju skladbu pre sláčikové kvarteto a pobral sa niekam, kam žiadne ľudské oko nedovidí. Našťastie nám nechal ďalekohľad, ktorým možno dovidieť tam, kde sa robí božská hudba. A on nám ju zahral ešte tu, na zemi, kde premenil bigbít na hudbu.

Ľubo Belák

9.8.2017

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Neplačú, rovno to skončia. Na Slovensku pribúda samovrážd mužov

Celosvetovo si na život siahne dvakrát viac chlapov ako žien, u nás je tento pomer trojnásobne vyšší. Prečo a čo s tým?

PRIEVIDZA

Zničil päť lietadiel. Ficov brat za leteckú nehodu pokutu nedostal

Za haváriu na letisku obíde Ladislav Fico bez trestu.

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.


Už ste čítali?