Věru Špinarovú som spoznal ešte v praveku, keď sme sa neraz križovali na hudobných zájazdoch po Slovensku. Vždy som ju obdivoval. Bola to pravá baba, ktorá nielen svojim spevom, ale aj dušou predstavovala speváčku, aké som mal rád. Párkrát sme sa stretli na Lýre. Vždy bola úprimná, srdečná a férová. Pamätám si na jednej lýrovej skúške, keď som si so sebou vzal aj môjho syna Andreja. Ochotne sa o neho postarala, keď som išiel na pódium.
Aj na koncertných projektoch som jej vždy držal miesto, či už to bola 70ka Peteraja, alebo koncert Lýra 50. Aj tentoraz som mal pre ňu vyhradené pódium pre Lúčenie, pesničku od Janka Lehotského, ktorý v apríli oslávi svoju sedemdesiatku. Netušil som, že Lúčenie bude tentoraz posledné. Aj keď nemala možnosť byť osobne na koncertoch, pri prvých tónoch skladby som si ju pripomenul. Urobím tak aj teraz.
Věrka, lúčim sa s tebou, ale buď si istá, že tvoja dušička tu bude stále, nesmrteľná, ktorá priletí vždy, keď pôjde o dobrú hudbu.
Ľubo Belák
27.3.2017
