Ľubomír Belák
Twistovanie na scéne, ktorú voláme Nová
(premíéra muzikálu Oliver!)
hudobník, textár, televízny producent, publicista a občiansky aktivista (výzvy Sme tu ešte my a Otvorený list politickým stranám) Zoznam autorových rubrík: politika, kultúra, médiá, Nezaradené, Súkromné
Opäť nastal čas “kultúrnej revolúcie” s mottom: „Komu rozdať verejné peniaze na umeleckú tvorbu?”
Na budúci rok sa do Bratislavy hlási Sting, bývalý člen kultovej skupiny The Police.
Divadelná inscenácia je živý organizmus. Rovnako sa narodí, dospieva, starne a umiera.
Hoffmann bol outsider, nebol súčasťou systému. Takto sa o slovenskom fotografovi vyjadril britský historik Keith Lowe.
Dušan zomrel. Poviete si „Čo už len je na tom zvláštne?“. Každý raz zomrie.
Zvonia na deň — mne na noc. Oj, srdce, nežiali: my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali! Spať večne — kto to káže? Boh? — ľudia, tyrani! — Z polcesty, z sveta môjho, ja ľuďmi vyhnaný!
Po čase absencie divadelného života v Bratislave konečne rozkvitli scény, ale najmä hľadiská. Napriek hladomoru, ktorý nastal v umeleckej brandži bola vynútená prestávka na niečo dobrá.
Určite je smutné, keď sa život človeka posunie za hranice, kde je viac toho čo bolo, ako čo bude. Spomínanie sa stáva akousi každodennou potravou pre seniorov, aj keď si to mnohí nepripúšťajú.
„Život je ako divadelná hra, nezáleží na tom, ako dlho trvá, ale ako dobre bola zahraná.“ Seneca. Nie je to jediný citát slávneho filozofa antického Ríma.
Povahu Slovákov v dejinách zväčša vystihovali pojmy ako bača, ovce, salaš, bryndza, fujara. S tým sme sa príchodom počítačov, internetu a sociálnych sietí definitívne rozlúčili.
Poznáte ten ošúchaný vtip, ktorý kedysi rád používal herec Jožko Hanúsek? Bol to jeden z najlepších komikov v minulom storočí na Slovensku.
Dnes nie je v móde pozastaviť sa nad postojmi ľudí, ktorí nezištne pomáhajú druhým, nehľadajú výhodné spoločenské postavenia a najmä, nederú sa k politickej moci. Jednoducho žijú svoj ľudský život.
Odišiel básnik? Čo je to za nezmysel. Básnici neodchádzajú. Sú stále tam, kde sú doma, v nebi. To len my, smrteľníci máme občas šťastie, že ku nám doletia a obtrú sa o nás krídlami.
Aj nebo - navzdory tej vašej nenávisti - uvidí žiariť... môj...môj štít! Ostal čistý! (Ľubo Feldek 2000)
...a na tej skale postavím divadlo. Nič iné nemohlo prísť na um divákovi počas zážitku z divadelného happeningu v divadle Aréna.
„V Európe existuje ešte iná, strašnejšia mocenská skupina: maďarská... Tri a pol milióna Slovákov, týchto našich bratov, trpí viac než 60 rokov pod tyraniou maďarských šovinistov. Nielen v žalároch, nie!
V hystérii, ktorá od začiatku roka zachvátila naše uši, oči, ale najmä naše myšlienky zanikla spomienka na básnika, herca, skladateľa Vladimira Vysockého.